Výstavba nového umelého trávnika na Slavoji nie je novou témou. Ponuka na výstavbu umelého trávnika s prispením Slovenského futbalového zväzu (SFZ) bola na stole aj v rokoch 2011-2014. Najmä prvé dva roky boli pre mesto veľmi ťažké. Keď sme sa z najhoršieho konečne dostali a na účte mesta zostali voľné peniaze, po vyjadrení každého jedného z 25 poslancov sa vybralo veľa iných problémov, ktoré bolo treba akútne riešiť. Nový umelý trávnik bol vtedy vyhodnotený ako investícia, bez ktorej mesto bude schopné ešte istý čas prežiť. Po nástupe nového vedenia Slavoja koncom roku 2015 napriek mnohým výzvam nikto nebol ochotný predložiť poslancom (nielen našim) ani žiadne návrhy, ani žiadne čísla ešte pred schválením rozpočtu mesta na rok 2016. Vedenie mesta navrhovalo vynaložiť v tomto roku 100 tis. € z mesta a 100 tis. € zo Slovenského futbalového zväzu (SFZ). Vedeli sme, že za také peniaze sa dá postaviť najviac ak podložie, ktoré tvorí asi polovicu celkových nákladov. O tej druhej polovici, ktorá by čakala na peniaze v roku 2017, nikto nič ani netušil. Žiadny trebišovský Maradona nenabral odvahu priznať, že umelý trávnik má stáť 400 tis. €.
Za tri mesiace úradovania nového vedenia Slavoja sa konali 4 zasadnutia mestského zastupiteľstva, na všetkých bol v programe aj rozpočet mesta. Na tom poslednom 22.2.2016 bol rozpočet nakoniec schválený. Valné zhromaždenie Slavoja však bolo zvolané až na 23.2.2016. Ak v tom rozpočte mali byť vyčlenené peniaze na umelú trávu, nemal byť projekt predstavený PRED a nie PO?
Všetky mestá v Košickom a Prešovskom kraji, ktoré sa zapojili do podobného projektu, majú schválenú podporu zo svojho VÚC, alebo s ňou aspoň vážne počítajú. Najčastejšie je to vo výške okolo 100 tis. €, čo tvorí približne štvrtinu celkových nákladov. Trebišov takú podporu z VÚC Košice schválenú nemá, na rok 2017 údajne existuje ústny prísľub. Aj napriek tomu sme do schváleného uznesenia podmienku spolufinancovania z VÚC nezahrnuli. V tejto oblasti dostalo vedenie mesta úplne voľnú ruku. Ak sa mu podarí na budúci rok takúto podporu vybaviť, menej peňazí bude musieť nájsť na projekt umelej trávy v budúcoročnom rozpočte.
V pôvodnom návrhu vedenia mesta bol začiatok samotnej výstavby 09/2016, ukončenie po dodávke a uložení umelého trávnika 10/2017. Trinásť mesiacov výstavby je úplne zbytočných, nechce sa nám veriť, že viac ako rok malo byť ihrisko mimo prevádzky. Ostatné mestá pritom počítajú s dobou výstavby 3 mesiace. Ak je teda položenie povrchu naplánované koncom budúceho roka, príde nám logické so zemnými prácami začať počas letnej prestávky 2017.
Súhlasné stanovisko mestského zastupiteľstva je na svete. Ak ho primátor včas podpíše, do 15.3.2016 môže byť doručené na SFZ. Trebišov týmto potvrdí svoj záujem o výstavbu umelého trávnika. Vedeniu mesta nič nebráni, aby peniaze potrebné na budúci rok začalo odkladať už dnes, aby začalo tvoriť na tento účel rezervu. Ak sa mu to nepodarí, celé spolufinancovanie projektu z rozpočtu mesta bude súčasťou rozpočtu na rok 2017. Mesto má dostatok času na prípravu všetkých potrebných formalít (projekt, stavebné povolenie, verejné obstarávanie, podpísanie zmlúv).
S ohľadom na napísané je poľutovaniahodná reakcia nielen futbalového fanklubu, ale najmä niektorých členov vedenia Slavoja. Ak nepochopili, čo bolo schválené, mali požiadať predsedajúcu o vysvetlenie. Ak ani ona nepochopila, boli by sme to vysvetlili my. Z toho, čo bolo v rozprave povedané, jasne vyplynulo, že sa chystáme projekt podporiť a schváliť. Pozmeňujúci návrh na uznesenie bol možno trošku komplikovaný, ale v žiadnom prípade nie zamietajúci. Po návrhu poslanca Cifraniča na stiahnutie Sotákovho návrhu mohol vzniknúť vo fanklube dojem, že ideme schvaľovať zamietavé stanovisko. Kto však pozorne počúval celú rozpravu a chcel porozumieť, ten porozumel.
A prečo projekt umelého trávnika na Slavoji nepodporili primátorovi koaliční poslanci, to sa treba opýtať ich.
Nikto z nás nečakal za schválenie projektu potlesk, avšak to, čo si naši poslanci museli vypočuť od publika, nepatrilo nielen na rokovanie zastupiteľstva, ale ani do hľadiska futbalového štadióna. Podobalo sa to skôr na inzultáciu. Najmä páni Čižmár st., Staš, Janoško a Dragula ukázali svoju pravú tvár a predviedli sa v plnej nádhere. Ak sa futbal v Trebišove bude robiť na takejto úrovni slušnosti, ešte dlho – predlho nebude u nás na futbale platiť rovnosť „futbal = kultúra“, skôr bude platiť nerovnosť „kultúra ≠ futbal“.