Čižmárovci sa chvália, že boli úspešným žiadateľom pri výzve Environmentálneho fondu na činnosť: SANÁCIA MIEST S NEZÁKONNE UMIESTNENÝM ODPADOM NA ÚZEMÍ MIEST A OBCÍ SLOVENSKA, v ktorej bolo Trebišovu schválených 56.984 €. Spoluúčasť mesta bude vo výške 2.999,16 €. Spolu 59.983 €. TREBIŠOV NAHLAS tlieska takej predvolebnej aktivite zo strany štátu, lebo pomoc získali takmer všetky mestá a obce, ktoré o ňu požiadali a konečne sa zlikvidujú mnohé čierne skládky po celom Slovensku. V minulých rokoch, keď sa neblížili parlamentné voľby, mestá a obce na likvidáciu nelegálnych skládok museli používať vlastné zdroje. V Trebišove sme boli v tomto dokonalým vzorom. Vypratali sme takmer všetky nelegálne skládky v meste a jeho okolí. Príkladmi sú najmä obrovská skládka stavebného odpadu na sídlisku JUH, skládka pri garážach SEVER a skládka na Paričove.
Z celej sumy takmer 60.000 € je určených na vypratanie skládky v rómskej osade 70% prostriedkov. Ide o skládku pod oknami bytových domov na Záhradnej ulici, ktorú si ich pohodlní obyvatelia založili sami, keď jednoducho vyhadzovali odpad z okien a balkónov. Odhadované množstvo odpadu na tejto skládke je podľa zmluvy o dielo 1250 ton!
Predmetom našej kritiky nie je získanie peňazí z Envirofondu, ale spôsob ich využitia, keďže podľa uznesenia mestského zastupiteľstva č. 62/2015 sa na vypratanie skládky v osade mali použiť až vtedy, keď už by nebolo v meste a okolí čo vypratávať. Poslanci mestského zastupiteľstva za TREBIŠOV NAHLAS pritom dali návrhy na vypratanie iných skládok a z ich navrhovaných cca 10 lokalít boli vybrané len dve skládky stavebného odpadu a to medzi Drevonaxom a severným okrajom parku a na Švermovej ulici – južne od bytovky bývalého Agrostavu.
Upratovanie skládky v rómskej osade mestom bez aktívnej účasti Rómov je
a) z hľadiska spoločenského: výsmechom tým obyvateľom, ktorí – okrem toho, že platia dane – sa o poriadok a čistotu vo svojom okolí starajú sami, a demotiváciou pre Rómov, ktorým nielenže už nikto nebráni zvláčať odpadky z celého mesta do osady, ale už ich ani nič nenúti upratovať, lebo to mesto urobí za nich,
b) z hľadiska hospodárnosti: plytvaním verejnými peniazmi, lebo – vzhľadom na uvedenú demotiváciu Rómov – v osade bude o krátky čas situácia rovnaká ako dnes.
Ak by sme aj účelovo odhliadli od predchádzajúcich hľadísk, potom je tu pohľad z hľadiska techni
ckého: Technické služby mesta Trebišov v roku 2014 kúpili výkonný kombinovaný nakladač, ako aj ramenový nosič veľkoobjemových kontajnerov na odpad a v roku 2015 dokúpili nové kontajnery; v kombinácii s pracovnou silou Rómov na aktivačných prácach by podstatnú časť odpadu z osady odpratali vlastnými kapacitami ešte lepšie, ako to už raz urobili v roku 2013. Vedenie mesta malo už dávno zaregistrovať Technické služby na elektronickom trhovisku ako dodávateľa takýchto služieb; mohli sa zapojiť do súťaže, získať túto zákazku a profitovať z nej. Peniaze z Envirofondu si tak mohol v prevažnej miere zarobiť mestský podnik, a nie súkromná firma.
Podľa podmienok Envirofondu po vyprataní skládky musí mesto prijať opatrenia na elimináciu vzniku skládky v budúcnosti. Výberom práve skládky v rómskej osade v spojení s uvedenou podmienkou získal pán PhDr. Marek Čižmár primátor mesta dôvod (lepšie povedané – výhovorku), prečo bude mesto aj ďalšie 3 roky upratovať osadu podobným spôsobom, ale už len za mestské peniaze. Veď zabrániť osadníkom voziť odpad z celého mesta do osady nedokáže a ani nesmie, lebo bez nich by nebol primátorom.
Za primátora Mariána Kolesára si Rómovia museli v osade upratovať sami. Pýtame sa pána PhDr. Mareka Čižmára primátora mesta: Vypratanie skládky v rómskej osade za štátne a mestské peniaze je ďalšou odmenou za 704 cigánskych hlasov v komunálnych voľbách? Ešte akú ďalšiu odmenu majú títo Vaši voliči sľúbenú?